ŽIVOTOPIS · 1908 — 1993
Eugen Suchoň.
Životopis.
Eugen Suchoň bol skladateľ, pedagóg a hudobný teoretik. Spolu s Alexandrom Moyzesom a Jánom Cikkerom patrí k osobnostiam, ktoré formovali slovenskú hudbu 20. storočia. Jeho tvorba vyrástla z domáceho hudobného prostredia a otvorila sa modernému európskemu hudobnému jazyku.
Pezinok a prvé hudobné skúsenosti
Narodil sa 25. septembra 1908 v Pezinku. Hudba sprevádzala jeho mladosť v kostole, pri klavíri aj v orchestri, ktorý sám viedol. Hrával pri projekciách nemých filmov v Pezinku a Modre. Popri hudbe ho priťahovalo maľovanie a futbal — bol brankárom pezinského klubu. K rodnému mestu a malokarpatskému kraju sa vracal po celý život.
Bratislava a Praha
Od roku 1920 študoval klavír u Frica Kafendu v Bratislave. V rokoch 1927 až 1931 pokračoval na Hudobnej a dramatickej akadémii, kde sa venoval kompozícii, klavíru a dirigovaniu. Nasledujúce dva roky rozvíjal svoje skladateľské vzdelanie u Vítězslava Nováka na majstrovskej škole pražského konzervatória.
Skladateľ a jeho dielo
Suchoňov hudobný svet zahŕňa operu, orchestrálne a komorné skladby, piesne aj zbory. Ľudová melodika v ňom nachádza nové výrazové možnosti. Medzi jeho významné diela patria piesňový cyklus Nox et solitudo, kantáta Žalm zeme podkarpatskej a symfonické Metamorfózy.
Osobitné miesto majú opery Krútňava a Svätopluk. Krútňava mala premiéru v Slovenskom národnom divadle v roku 1949; Svätopluk nasledoval v roku 1960. Tieto dve diela predstavujú rozdielne polohy jeho opernej tvorby — osobnú drámu svedomia a historický príbeh moci a zodpovednosti.
Pedagóg a teoretik
Od roku 1933 vyučoval hudobnú teóriu v Bratislave, neskôr aj kompozíciu. Jeho pedagogická práca pokračovala na vysokých školách; v rokoch 1963 až 1974 prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Venoval sa tiež hudbe pre deti a mládež, ľudovým piesňam a teoretickým prácam.
Uznanie a odkaz
V roku 1958 získal titul národný umelec, v roku 1969 čestný doktorát Univerzity Komenského a v roku 1981 Herderovu cenu. Zomrel 5. augusta 1993 v Bratislave. Jeho skladby, pedagogická práca a zachované dokumenty tvoria významnú súčasť slovenského kultúrneho dedičstva.